Autobiografie patria k dielam veľkej moci, a to práve preto, že fabulu im určuje sám život, nepredvídateľný vo svojej bohatej fantázii a fascinujúci svojou jednoduchosťou. Z toho dôvodu nie je ľahké písať ich. Obracať sa k nim totiž znamená ponoriť sa do vlastnej duše a vrátiť sa k niektorým krásnym, ale aj ťažkým a nepríjemným udalostiam, aké má v osude vpísané každý z nás. Miroslava Kováč-Vargová našla v sebe obrovskú silu a príbeh o svojom živote darovala čitateľom. V románe sa čitatelia stretnú s postavami z bežného, každodenného života, ktoré sú nám blízke vo svojej bolesti, nedokonalosti a v strachu. S postavami, ktoré milujú, hľadajú samé seba, majú strach z pripútanosti, odmietnutia, záväzkov či nešťastia. No aj napriek tomu majú odvahu pustiť sa do nových výziev, ktoré im niekedy tento nenávidený a zároveň tak drahocenný život prináša. Keď prevrátite poslednú stranu knihy, budete cítiť uchvátenie životom v jeho základnej forme. Izolovanej a krutej, z ktorej miestami praskajú kosti a bolí duša, ale tiež so žiarivými a vzletnými momentmi liečiacimi každú, i tú najhlbšiu nezahojenú ranu. Odkaz, ktorý je obsiahnutý v každom slove, znie